Oci, prosím, dnes tú o „spomalenom“ postupe…

Stalo sa už dobrým zvykom publikovať v našich médiách na pokračovanie správy Institute for Study of War (ISW), ktoré obsahom, ale aj výskytom novotvarov (žiaľ bez jej nezabudnuteľného vtipu a sarkazmu) napodobňujú štýl Kristy Bendovej z jej rozhlasových Osmijankových rozprávok. Hoci jej rozprávkový „princ Tutotento“, ktorý si onehdá v nešťastí z únosu „princezny Tamtotej“ stojac na ulici hlavného mesta poliatej „zlatým asfaltom“, obúchaval hlavu „o diamantami vykladanú dopravnú značku“ kým princovia Zelenský, Sibyha, Mindič, Heraščenko a iní pri oplakávaní môžu používať na obúchavanie hlavy zlaté záchody, ISW produkuje rozprávky z iného súdka.

Nedobytný Donbas ?

Ešte na jeseň minulého roka sa pri rusko-ukrajinsko-amerických rokovaniach objavili správy, že Rusko trvá na stiahnutí sa ukrajinských jednotiek z nedobytej časti Donbasu (vraj cca 20-30 % územia ešte držia ukrajinské jednotky). Rusi ponúkali líniu frontu ako základ, so stiahnutím sa zo Sumskej, Charkovskej a Dnepropetrovskej oblasti, teda takzvaných „drobných území“. Na druhej strane Ukrajina navrhla výmeny od tzv. línie nula a to princípom km2 za km2.

Nikto, a to ani v analyticky nadanom slovenskom médiu sa nevenoval zmysluplnosti tejto požiadavky. Je vlastne jedno také médium, ale prekvapilo ma, že sa analýze tejto, „not very smart“ požiadavky – ako by povedal Veľký Oranžový otec vo Washingtone, nevenovalo. Nebudem ho tu menovať, aj tak viete, že tým nemyslím Denník N.

Závery roka – zrýchlenie ruského postupu o 30 – 50 %

Následne došlo k publikovaniu čísel o postupe za posledný rok a o postupe za mesiac vo viacerých zdrojoch. Tie žiaľ boli často posúdené opäť tak, že rozprávky deep state a ISW dostali prednosť pred faktami. Ja som si vtedy vybral dve porovnania posunov a to nielen za rok 2025 ale aj predchádzajúce roky, aby som porovnal práve aj očakávané dôsledky zimného spomalenia ku ktorým zvyčajne v januári a niekedy februári v rámci ruských lokálnych ofenzív dochádza, vrátane dopadov lokalizovaných ukrajinských protiútokov.

Porovnal som na začiatku februára tohto roku dva analytické účty, ktoré vo svojej analytike použil ruský vojnový bloger, rodák zo Súm v Ukrajine a ukrajinský Rus Jurij Podoljaka, teda ukrajinský DeepState a ruský Creamy Caprice (Сливочный Каприс) a celkové čísla vyzerajú tak, že podľa DeepState bol v roku 2024 čistý prírastok územia ovládaného Ruskom 3340 km2, kým podľa Creamy Caprice 3383 km2, v roku 2025 to bolo podľa DeepState 4336 km2 kým podľa Creamy Caprice 5190 km2.

Vybral som tieto zdroje, lebo ide o zdroje s prakticky najnižším – v prípade Deep State – uveriteľným postupom (ISW je naozaj na úrovni rozprávok a Deep State je lokálny ukrajinský zdroj pod tlakom ukrajinského štátu, ak oni uznajú stratu nejakého územia zvyčajne je to o čosi neskôr ako reálna kontrola prešla do ruských rúk, ak nejaké územie označia za oslobodené, zväčša je to skôr ako kontrola reálne prešla do ukrajinských rúk – niekedy tak „skôr“ že k nej ani nedôjde). Creamy Caprice je zasa ruský zdroj s priemernými číslami (teda nie úplne najvyššími rozprávkami niektorých iných vojenkorov).

Podľa týchto dvoch zdrojov, po tom čo v roku 2023 zlyhala ukrajinská protiofenzíva, t.j. za roky 2024-2026 (ku koncu januára) predstavoval celkový prírastok územia pod ruskou kontrolou 7921 km2 alebo 9134 km2. Tempo ruského postupu zrýchlilo v roku 2025 podľa oboch týchto zdrojov, rozdiel prírastku v roku 2024 a v roku 2025 podľa ukrajinského je 996 km2 (29,8 %!) alebo dokonca – podľa ruského – 1807 km2 teda 53,4 %.

Porovnanie zimných poklesov

Pre kontrolu, či v prípade Creamy Caprice ide o stály odklon (bias) v prospech ruského postupu som si vyhľadal údaje ako oba zdroje traktovali pokles v rýchlosti postupu zaberania ukrajinského územia medzi decembrom 2024 a januárom 2025 a decembrom 2025 a januárom 2026.

Tabuľka č.1 Medzimesačný pokles postupu v januári 2025 (b) oproti decembru 2024 (a)

ZdrojKm2 aKm2 bRozdiel v km2Rozdiel v %
DeepState394325– 69-17,51
CreamyC517412-105– 20,30

Tabuľka č.2 Medzimesačný pokles postupu v januári 2026 (b) oproti decembru 2025 (a)

ZdrojKm2 aKm2 bRozdiel v km2Rozdiel v %
DeepState445245-200– 44,9
CreamyC560560,07+0,7+1,25 %

Zimné poklesy ako ich vidíme v zdrojoch DeepState ani CreamyCaprice nesvedčia o tom, že by sa mal ruský postup spomaliť. Aj v prípade DeepState hovoríme maximálne o „pomalšom zrýchľovaní“. Prečo ?

Extrapolácia a eskalácia

To je štatisticky dosť nenáročná extrapolácia. Ak v roku 2025 sa podľa DeepState ruský postup zrýchlil (v podiele zabratého územia bez uváženia nerovnakej strategickej hodnoty jednotlivých úsekov frontu) oproti roku 2024 o 29,8 % a pritom došlo v zimnom spomalení k poklesu rýchlosti postupu v januári 2025 oproti decembru 2024 o 17,5 %, možno smelo odhadovať, že aj pri poklese 44,9 % v januári 2026 môže celkový ročný rast dosiahnuť oproti 2025 roku nárast ešte stále o 11 %. V prípade zdroja Creamy Caprice dokonca možno extrapolovať bez akéhokoľvek poklesu. Keďže pri ešte vyššom percentuálnom poklese v januári 2025 oproti decembru 2024 dosiahlo zrýchlenie tempa podľa tohto ruského zdroja 53,4 % v roku 2025, bez takéhoto poklesu v roku 2026 možno pri extrapolácii uvažovať so 75 %.

Extrapolácia pre rok 2026 teda môže vyzerať približne nasledovne: DeepState 4336+ 11,6 % = 4 838,976 km2, Creamy Caprice 5190+75% = 9 082,5 km2. Celkové straty za roky predlžovania vojny po zlyhaní ukrajinskej protiofenzívy v roku 2023 tak môžu dosiahnuť aj bez zrútenia frontu pri dátach extrapolovaných z dát Deep State okolo 12.500 km2, a pri dátach extrapolovaných z Creamy Caprice okolo 17.600 km2. Môžeme to považovať za malé územie ak to porovnávame s celou rozlohou Ukrajiny, ale je to rast do 10 % Ruskom obsadených území. Ešte horšie tento postup vyzerá, ak si uvedomíme ako je na tom takzvaný zvyšok Donbasu.

Mene, tekel, ufarsin: osud Donbasu či Ukrajiny ?

„Neokupovaný“ Donbas ku koncu februára 2026

Odhad rozlohy neokupovaného Donbasu je samozrejme sporný podľa rozličných zdrojov je to niekde medzi 4000 a 5000 km2 (užší rozsah 4300-4800 km2 z dôveryhodnejších zdrojov). Značkami A-D sú vyčlenené najohrozenejšie územia aktívnych pozemných a dronových bojových operácií. Najpravdepodobnejší stav dnes je okolo 4500 km2, túto mapu zostavil autor. V Konstantinovke (C), Krasnom Lymane a Sviatohorsku (A), Bileckom, okolí Dobropilia, Sergejevke (D) a na tzv. vodorozdeľujúcom chrbte (B) po oboch brehoch kanála Severný Donec-Don, sa vedú aktívne vojenské operácie. Na rozdiel od limitovaných protiútokov v Dnepropetrovskej a Záporožskej oblasti (hoci tiež s pochybným efektom, a najmä sústredených do zón neurčitej a slabej kontroly, tzv. územia nikoho alebo infiltračnej zóny) na Donbase je nielen strategická ale aj taktická iniciatíva jednoznačne na strane ruských jednotiek.

Ukrajina v jeseni 2025 navrhla na rokovaniach líniu 0 ako líniu prímeria, s tým, že sa má vychádzať namiesto „ústupu“, „odovzdania Donbasu“, „vyprázdnenia Donbasu“, „zradcovského vzdania sa Donbasu“, z výmeny na princípe km2 za km2.

Rusko opakovane vyhlásilo, že je ochotné sa držať formuly „celý Donbas + Záporožie a Chersonská oblasť v hraniciach držby ku dňu D + stiahnutie z území v Charkovskej, Sumskej a Dnepropetrovskej oblasti výmenou za Donbas“. To je samozrejme iba územná formula, problémov s mierovým urovnaním je oveľa viac.

Oproti tejto formule Ukrajina ponúkla územnú formulu „línia 0 plus výmeny km2 za km2“ s tým, že by z Donbasu (alebo Záporožia) bola ochotná vypustiť územie v presnom rozsahu ruského stiahnutia sa z Charkovskej a Sumskej oblasti. V polovici februára bol stav území v ruskej držbe mimo územia anektovaného (teda ústavne ruského, čo poznamenávam ako zjednodušenie odovzdania území Ukrajine oproti ústupkom ohľadne ústavne ruského územia/nároku) nasledovný (približne):

  • 175 km2 Ivanovsko-novopavlovský vlom
  • 175 km2 veľkokomichajlovský vlom
  • spolu obsadené Ruskom v Dnepropetrovskej oblasti: 350 km2
  • 1490 km2 Kupiansko-zaoskoľský úsek
  • 45 km2 Kruhliansko-Dechtarnianský úsek
  • 235 km2 Vovčanský úsek
  • 40 km2 Kozácka Lopaň
  • 130 km2 Lipce
  • spolu obsadené Ruskom v Charkovskej oblasti: 1940 km2
  • 40 km2 Vysoké-Hrabovské
  • 50 km2 Miropoľský výstup
  • 240 km Hlavné sumské bojisko
  • 20 km2 Brezinská pohraničná (nárazníková/odpútavacia) zóna
  • spolu obsadené Ruskom v Sumskej oblasti: 350 km2

Spolu tak územia pod ruskou kontrolou, ktoré pripadajú do úvahy na výmenu dosahujú približne 2640 km2. Give-or-take, pár kilometrov štvorcových hore-dolu, nepochybne nejakých 2500 km2 na výmenu majú (aj za situácie, že by bol „protiútok“ vo Veľkomichajlovskom úseku reálne úspešný).

Pri výmene od línie nula, navrhovanej Ukrajinou v jeseni (dnes miesto toho počujeme zasa len bojovné výkriky o Donbase a jeho opevneniach) je z mapy jasné, že povedzme pri 4500 km2, rozdelením na 9 rovnakých úsekov po 500 km2 päť takých úsekov by Ukrajina odovzdala Rusku. Ak by ich súčasťou nebol Sviatohorský úsek (kvôli blízkosti Izjumu a stiahnutiu z Charkovskej oblasti) je isté, že by v nich bolo Dobropole, (Dobropilia), Konstantinovka, Lyman (lebo sú najbližšie línii 0), a keďže okrem Dobropoľa nijako nevymedzíte 500 km2 úsek, ktorý by nezahŕňal práve najspornejšie „pevnosti“ Družkovka, Kramatorsk a Slaviansk je zrejmé, že aj pri takzvanej výmene od línie 0 by Ukrajina prišla o najpodstatnejšiu a najľudnatejšiu časť Donbasu. Zostalo by jej 2000 km2 v severozápadnej časti dnešného územia tej časti Doneckej oblasti, ktorú Ukrajina drží.

Pôsobí to na Vás ako nezmysel ? Možno to bude tým, že to nezmysel aj je. Jediný záver z tejto protiponuky (o ktorej teraz nepočuť, ale bolo to údajne najväčšie zblíženie medzi pozíciami strán a možno v Ženeve súčasťou posledného kola rokovaní za účasti Budanova, ktorý vraj dokonca opatrne zvažuje súhlas s vyprataním zbytku Donbasu, bola) je, že Ukrajina, ako obvykle, hrala o čas, čo sa jej vyčítať síce nedá, ale dôsledky už áno.

Uprednostniť ústup z Donbasu až po dobytí Lymana či Konstantinovky je nebezpečné z dôvodu, že pád ukrajinských pozícií na „Vodorozdelnom chrbte“ by znamenal opanovanie strategickej pozície na útok na Kramatorsk, Slaviansk a Družkovku. Práve to momentálne pozorujeme na pozičných bojoch v Krivej Lúke, Reznikovke, Nikiforovke (prístupy k Raj-Alexandrovke), Malinovke a Minkovke.

Včera v článku Ruský postup bol vo februári najpomalší za posledné takmer dva roky analytik portálu Marker Tomáš Dugovič, okrem iného opäť spomínal ako hlavný ruský cieľ dobytie „20 percent“ Donbasu: „Vojenskí analytici sa zhodujú, že hlavnou úlohou Rusov pre tento rok bude zmocnenie sa zostávajúcich 20 percent Doneckej oblasti, a teda dobytie celého Donbasu. Za posledný rok sa pomerne výrazne priblížili k najväčším zostávajúcim mestám Sloviansk, Kramatorsk a Kosťantynivka, ktoré tvoria takzvaný Pevnostný pás.“ S tým sa dá do značnej miery súhlasiť.

Pre úplnosť (a číselný obraz) je dôležité poznamenať niekoľko detailov. Donbas tvoria Donecká oblasť (Donecká ľudová republika), s rozlohou 26 517 km2, a Luhanská oblasť (Luganská ľudová republika), s rozlohou 26 683 km2. Z Luhanskej oblasti Rusi ovládajú buď 98% alebo 100 % územia, sporná sú jedna dve dediny v Borovskom úseku oskoľského frontu na sever od Sviatohorska a Lymanu. Celkovo ide teda o 53 200 km2 územia z ktorého Ukrajina dnes ako-tak ovláda (lebo aj na jej strane je časť sivej alebo infiltračnej zóny) 4500 km2. Z územia samotnej Doneckej oblasti by 20 % zodpovedalo 5300 km2 ale takéto čísla ukrajinskej kontroly už nevykazujú po páde Severska ani najväčší optimisti (chápem ale, že zaokrúhľovať zo 17 % na 20 % nie je hlavný problém novinárskej analýzy).

Pokiaľ ale ide o „priblíženie“ v Konstantinovke (ukrajinsky Kosťantynivka, ale ruské Konstantinovka je podstatne bližšie k nášmu jazyku a slovu Konštantín, a nevidím dôvod prečo by slovenčina mala neustále preberať ukrajinskojazyčné kalky, sám ich občas používam kde to nie je úplne krkolomné aby sa názvy ako Dobropole/Dobropilia dali identifikovať pre čitateľa v anglojazyčných zdrojoch) v Konstantinovke sa už niekoľko mesiacov bojuje. Ukrajinci aj AMK Mapping to označujú ako infiltráciu, ale AMK Mapping už dlhšie udáva, že stúpajúci tlak v bezprostrednom susedstve Konstantinovky zo severovýchodu, východu i juhu a juhozápadu, už umožňuje výraznú prítomnosť ruských jednotiek v juhovýchodnej časti mesta. Stále ju berú ako infiltráciu, ale to neznamená, že sa v meste nebojuje. Mesto je už na frontovej línii, a to by sme asi nemali nazývať priblížením v rovnakej vete ako píšeme o Sloviansku a Kramatorsku. Situácia Konstantinovky je podstatne horšia.

Metodologická hádanka: Dá sa ruský postup spomaliť protiútokom v sivej zóne ?

Viaceré zdroje vrátane T. Dugoviča uvádzajú, že spomalený ruský postup (vraj najpomalší za posledné dva roky) je spôsobený okrem bežného zimného spomalenia aj ukrajinskou operáciou na hraniciach Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti. Ukrajina tu podľa rozdielnych zdrojov mala dobyť okolo 200-300 km2.

„Podstatne väčší územný nárast priznal domácim ozbrojeným silám kanál AMK Mapping, podľa ktorého síce Rusi v súčte postúpili o 233 štvorcových kilometrov, avšak Ukrajinci až o 375, čo predstavuje rozdiel asi 142 štvorcových kilometrov.“

(T.Dugovič, Marker https://marker.sk/clanky/1137/rusky-postup-bol-vo-februari-najpomalsi-za-posledne-takmer-dva-roky)

AMK Mapping sledujem, a dlhodobo ho považujem za veľmi dôveryhodný, aj on začal v mapách nedávno zobrazovať infiltračnú zónu, čo sťažuje štatistiku dobytého, strateného aj kontrolovaného územia. AMK Mapping posledné týždne píše o ukrajinskej protiofenzíve od Ternovatého po Veľkú Michajlovku, pričom sa samozrejme zapája do sporov o tom, či geolokácia nejakej jednotky znamená potvrdenie kontroly alebo iba prítomnosti. Pokiaľ u AMK Mappingu dáva pokles ešte aspoň zmysel preto, že započítal Ukrajincom „postup“ v územiach, ktoré podľa iných ukrajinských zdrojov Rusi neovládali iba infiltrovali, takýto výpočet nedáva zmysel v prípade, ak pripustíme, že územie ktoré bolo naozaj dobyté Rusmi väčšinu sporného územia (infiltračných zón) nepokrývalo. Teda v prípade Deep State, ktorý tieto územia ako územia pod ruskou kontrolou nikdy neuvádzal, nemohlo dôjsť k ich odpočtu. Kde sa oproti 233 km2 ruského postupu (nie čistého ale na ich ofenzívnych úsekoch) berie u Deep State 126 km2 alebo v ISW 123 km2 ? Nuž presne tam, kde sa berú ich iné štatistiky. Podľa Deep State ako uvádzam vyššie, bol ruský postup v princípe vždy nižší ako v iných zdrojoch, a napríklad v januári bol 245 km2, čo (ak by to bolo reálne číslo) by zrejme pozornosť malo vyvolať už vtedy. Ale to by nebol hlavný problém. Hlavný problém je v tom, že žiadnych pravidelných a rovnomerných 500 km2 za mesiac front nevykazuje. Fluktuácie sa objavujú najmä v zimných mesiacoch (v tabuľkách hore sú v roku 2024 a 2025 údaje za január, ale podobné čísla poklesov sa objavili aj vo februári).

Metodologicky je však ďalším problémom samotný sled lokalizovaných protiútokov v oblasti Veľkomichajlovky a Ternuvatého, ktorý bol celkom zjavne zameraný na sťaženie situácie ruskej skupiny 29., 36., 5. a 35. armády. Tento za posledné týždne umožnil útokmi z Pokrovského (v Dnepropetrovskej oblasti, nepliesť s Pokrovskom v Doneckej oblasti) obmedziť a spomaliť ruský postup v okoli Ternuvatého (zrejme aj udržať alebo dobyť územie medzi Christoforovkou a Nečajevkou).

Podľa ruských zdrojov (ktoré samozrejme slovenské médiá pre istotu ignorujú aby neboli obvinené z proruského propagandistického postoja, z ktorého potom obvinené i tak sú) sa Ukrajine vytvoriť významné infiltračné územie medzi Orestopolom, Brezovým, Vrbovým a Alexejevkou. Skutočná kontrola nad týmto územím a ešte aj otázka či 29. armáda vôbec ustúpila z Orestopoľa a ako budú útočné formácie ukrajinskej armády zásobované, a či toto územie kontrolujú a dlhšie udržia, sú sporné.

Je však zrejmé – a nie úplne logicky konzistentné s údajným rozsahom (aj u AMK Mapping) „ukrajinskej lokalizovanej protiofenzívy,“ že na juh od Ternuvatého a v okolí Huľajpoľa ruské jednotky 5. armády a 35. armády ďalej postupujú, a zaujali len za posledný týždeň ďalšie územia, ktoré sú síce sporné (AMK Mapping im priznal 3. marca dobytie Cvitkového, a už 27. februára ďalšie pozície v okolí, vrátane Dobrovoľného, severu Varvarovky a záporožského Dobropolia o rozlohe 17 km2 ale súčasne sa nevyjadruje k ruským tvrdeniam o postupe do Horkého a bezprostredných bojov o Vrchnú Tersu) ale ukazujú, že postup v smere Omelnika a Huľajpoľského (dedina na východ od Huľajpoľa) nezastavila ani ukrajinská operácia v oblasti medzi Pokrovským a Orestopoľom. Nemožno vylúčiť, že ide o obchvat ukrajinského postupu severnejšie, ale minimálne sa javí, že jednotky na Hajčure sa necítia byť výraznejšie ohrozované „protiofenzívou“.

Späť k štatistike a porovnanie porovnateľného

Ak sa zameriame na porovnanie rýchlosti ruského postupu v priebehu rokov 2024 – 2026, naskytá sa nám trochu iný obraz. A s touto granularitou, aspoň podľa toho čo som v obmedzenom časovom priestore objavil (mám svoje iné povinnosti a môj deň má žiaľ len 48 hodín), pracuje asi len Creamy Caprice.

Časové rady a kategórie sú v štatistike (ekonometrickej, dopravných nehôd, korupcie, latentnej zločinnosti, či inej sociometrickej) samozrejme citlivou otázkou.

Ale aj tak: Naozaj je za február ruský postup najpomalší za posledné dva roky (zrejme sa myslí za obdobie 2024-2026) ?

Tempo ruského postupu v jednotlivých mesiacoch podľa Creamy Caprice, priemerný postup v km2 za deň, prvé stĺpce vľavo sú január a február prísl. roka.

Podľa Creamy Caprice zjavne namiesto najpomalšieho postupu ako január tak aj február 2026 vykazujú jeden výrazne a druhý miernejšie rýchlejší postup oproti roku 2025. Rovnako mesiace január-apríl bývali mesiacmi pomalšieho denného priemeru ruského postupu, pričom v roku 2025 bol najslabším práve február a marec (7,9 resp. 8,3 km2 za deň), v roku 2024 bol podpriemerným ako január, tak aj február, marec a apríl.

Očistenie údajov o údajnej lokálnej ofenzíve od vplyvu počasia (dronová vojna výrazne spomaľuje v čase keď porasty nebránia výhľadu, tempo sa na jar zrýchľuje vďaka utajeniu časti operácií v lesných porastoch, a na jeseň sa udržiava obojstranne operáciami v hmlách) nie je jednoduché.

Ale porovnaním porovnateľného (a to u zdroja, ktorý v roku 2024 ešte úpadok ruského postupu v zime hodnotil horšími číslami ako Deep State), dochádzame k záveru, že tvrdenie o najpomalšom ruskom postupe nie je preukázané. Patrí skôr do ríše rozprávok ako do reality.

Samozrejme, v tomto texte boli použité dáta ruského kanála, ktorý môže byť označený za propagandistický. Žiaľ, z vyššie uvedených dôvodov mi údaje AMK Mapping k „ofenzíve“ zatiaľ neprídu ako konzistentné (k čomu mohlo prispieť aj sústredenie AMK Mapping na americko-izraelskú vojnu proti Iránu od 28. februára keď jeho ďalšie údaje o ukrajinskej operácii na juhu Dnepropetrovskej oblasti absentujú a údaje o ruských operáciách na Hajčure výrazne zredli).

Naviac však, články našich médií obsahujú často zvláštny spôsob objektivizácie. Analytik zoberie OSINT kanály západnej pro-ukrajinskej proveniencie (Deep State, IWF, Fínov a AMK Mapping – napriek občasnému hlúpemu označovaniu za proruský kanál ním nie je, je to pro-ukrajinský kanál novozélandského OSINT analytika, ktorý robí všetko preto, aby bol objektívny), z nich vyberie najdivšie i najtriezvejšie, a objektívne ich analyzuje.

Nie, netvrdím, že objektívny obraz sa dosiahne mechanickým porovnaním najdivokejších snov ukrajinských a ruských kanálov, ale okrem ukrajinských a proukrajinských (kde som už sledoval aj talianskeho analytika „playfra“ a poľského s menom „Thorkill“) som počas tejto vojny (a to ju sledujem podstatne menej intenzívne ako redaktori Markeru) už vysledoval pomerne zaujímavé kanály i z ruských zdrojov (Oleg Carev, Jurij Podoljaka, a práve Creamy Caprice) z ktorých najviac granularity poskytuje práve Creamy Caprice, najviac vnútropolitického ukrajinského kontextu a najmenej obdivu pre súčasné pritvrdzovanie ruskej vnútornej politiky Carev a najviac strategicky, takticky a operatívne konzistentných údajov Podoljaka, ktorý navyše pravidelne priznáva prípady, keď či už Ministerstvo obrany alebo lokálni velitelia poskytnú nepravdivé údaje o lokálnom postupe.

Myslím, že vo veľkom, strategickom obraze sa môj pohľad na zhoršovanie situácie Ukrajiny úplne od p. Dugoviča nelíši. Len ma na pozadí zrýchľujúceho ruského postupu a ukrajinského vyčerpania prekvapil výber žánru. Ale možno, že s tým ako sa schyľuje k ukrajinskej noci, je aj našou úlohou občas dieťaťu uľaviť či už rozprávaním rozprávky, alebo vypočutím si jeho fantázie a prejavením pochopenia pre jeho fantazijný svet. Len to s týmto žánrom netreba preháňať.