Zeloso Verbi DEI Præconi Pax, Amor, Gaudium In Christo JESU Salvatore nostro.
Nunquam mihi in votis erat, ut præsentes sacri Sermones pro Dominicis per annum conatu meo compillati, atque ex ambona pre me dicti, typothetico praelo subderentur.
Perpendens quippe meam in dicendo exilitatem; verebar ne quopiam hujus sæculi Critico, et desultorio ingenio, aut reprehender, aut virgula censoria notater.
Cum nihilominus multorum Spiritualium Præconum id constans fuerit desiderium, ut paterer hunc meum laborem fieri comunem et si qui fortasse rigidiores, ut sit, comparerent censores, eos ne quidquam morarer: victas tandem dedi manus, ac impetrata, superioritatis meæ colendissimæ, facultate, reliquas vires meas sat debiles eo converti, ut quam proxime Typis ederentur, et sub prælo velut novo partu editi Verbi DEI Præconibus servire possint.
Hominum namque varios gustus existere, apprime novi, ac proinde varietas, multiplicitasque Scriptorum etiam de una, eademque re, nedum inutilis non reperitur, sed et protest, Divo etiam Augustino in id consentiente, qui lib. I. de Trin. cap. 3 ita scribit: Utile est, inquit, plures, a pluribus fieri libros, diverso Stylo, non diversa fide, etiam de quæstionibus eisdem, ut ad plurimos res ipsa perveniat, ad alios sic, ad alios autem sic.
Prædicaverunt, non nego, ante me zelosi Concionatores de omnibus forte materiis, quæ in his continentur Sermonibus: annuntiaverunt Vitia et virtutes, pœnam et gloriam, non diversa fide, sed diversa stylo. Dum itaque tuis amate Verbi DEI Præco ! prenderis manibus hos Sermones, invenies procul dubio eas materias, quas vel tu ipse dixisti, vel ab aliis ad populum dictas, audivisti, non quidem diversa fide, sed Stylo diverso, quem et hic experiri licebit. Frontem denique hujus Operis, dum vides, en, primum oculis tuis FRUCTUS MATURI obversabuntur (sic nempe libuit hos Sermones sacros adpellare) tanquam ab Æconomo diligenter collecti. Ego enim, cui Cognomen ab Æconomo est, haud aliud e Vireto meo spirituali producere valui, quam hos spirituales FRUCTUS Verbi DEI MATUROS, quos superno gratiæ divinæ rore perfusos, primum auditorio sparsos, nunc per extensum utilitati tuæ oblatos, exhibeo et communico: facilius enim tibi erit ex congestis hisce fructibus, qui palatui tuo arriserint, aliquid seligere, quam quod velles, pro selectu non invenire.
Hæc fuit et mei proposit Summa, et Solliciti Æconomi diligenti, rigare nempe Viretum diurnis, nocturnisque vigiliis, lectione quotidiana cultivare conceptus, eos calamo colligere, ac velut pluviam in auditores spargere. Quid enim pluvia facit ? audi prælaudatum Antistitem Aurelium: Simul pluit Dominus super segestes, et super Spinas, sed segeti pluit ad horreum, Spinis ad ignem, et tamen una est pluvia : Sic Verbum DEI omnes complet – si pluvium trahit, ut generet Spinas, nunquid pluvia DEI accusanda est ? ita ille, Serm. de Bened. Esau et Jacob. Quamvis ergo et hi fructus maturi ex Verbo DEI, in se dulces, palato quorundam non sapuerint, nunquid et hi accusandi ? minime gentium. Lex tamen Prædicatoribus imponitur, ut exhortationis ministerium impendant,etiamsi nonnunquam fructu suæ prædicationis careant.
Porro, si in his Sermonibus deprehenderis nonnulla, qæ jam alibi te legisse asserueris; fateor, me quoque fontes alienos consuluissse ita, quemadmodum Architecti latomias adeunt, unde marmora, lapides que comportant ad extructiones molis, suo circumferunt animo: ubi et hic invenies, me cæmentis sic usum alieni, ut eruderibus alibi deprehensis copiosior quandoque consurgat Sermonis materies quam varietate conceptuum, mihi per repetitas meditationes occurentium, DEO inspirante congessi, dilatavi, accumulavi.
Quod Styli Slavici nitorem concernit, volui plerumqæ via plana incedere, ac juxta methodum almæ Societatis Slavicæ, in quantum possibile fuit, dialectum imitari; non enim id mihi curæ fuit, ut vocabulis exquisitioribus, nec passim notis, idiomatis sublimitatem affectarem, verum potius, ut captui auditorum consulerem, ratus cum Sancto Augustino, melius esse, ut me reprehendant Grammatici, quam ut populi non intelligant.
Cæterum, si tibi hujus primæ collectionis fructus hi Maturi placuerint, non multo post alios? DEO auxililante, exhibere satagam. Tu interea Præco Verbi DEI, utere fructu laboris mei, quem lubens communico, selige pro tuo, quod placuerit, gustu, et memor esto mei ad Aras, ut gratia Divina mihi assistente, pro majori DEI gloria, Uitilitate Concionatorum linguæ Slavicæ ulteriores Sermones jam sub Calamo positas terminare valeam; Tibe demum Voto illo, quod præfixi, iterum, iterumque dico:
Pacem, Amorem, Gaudium in Santissimo Salvatore nostro JESU Christo, cui Laus, honor, gloria in Sæcula Sæculorum, Amen.
(Súčasný pracovný slovenský preklad):
Horlivým kazateľom Božieho slova Pokoj, láska, radosť v Kristovi Ježišovi, našom Spasiteľovi.
Nikdy som si neželal, aby sa tieto posvätné nedeľné kázne, zostavené mojím úsilím počas celého roka a mnou prednesené z kazateľnice, dostali do tlačiarne.
V skutočnosti, berúc do úvahy moje vyhnanstvo v rozprávaní, som sa obával, že ma nejaký kritik tejto doby a pohŕdavý vtip sveta pokarhá, alebo že ma označí trestajúcim prútom.
Keďže však bolo neustálou túžbou mnohých duchovných kazateľov, aby som túto svoju prácu nechal viesť k bežnému životu a ak by sa objavili prísnejší cenzori, nijako by som ich nezdržiaval: nakoniec, keď som sa porazený vzdal svojich rúk a získal som súhlas svojich najctihodnejších nadriadených, obrátil som svoje zostávajúce, dosť slabé sily k tomu, aby tlačené verzie mohli byť vydané čo najskôr a aby Božie slovo, vydané tlačiarenským strojom, akoby v novom zrode, mohlo slúžiť kazateľom.
Veľmi dobre viem, že ľudia majú rôzny vkus, a preto sa rozmanitosť a početnosť autorov, dokonca aj na tú istú tému, nepovažuje za zbytočnú, ale skôr je toho dôkazom, so súhlasom svätého Augustína, ktorý v prvej knihe o Trojici, kapitole 3, píše: „Je užitočné, aby veľa kníh bolo napísaných mnohými ľuďmi, v inom štýle, nie v inej viere, dokonca aj na tie isté otázky, aby sa vec samotná mohla dostať k mnohým, niektorým takto, iným onak.“
Nepopieram, že horliví kazatelia predo mnou kázali o všetkých veciach, ktoré sú azda obsiahnuté v týchto kázňach: ohlasovali neresti a cnosti, trest a slávu nie v inej viere, ale v inom štýle. Keď teda, ó, milovníci Božieho slova! Keď vezmete tieto Kázne do rúk, nepochybne nájdete tie veci, ktoré ste sami povedali alebo ste počuli iných hovoriť ľuďom, nie však v inej viere, ale v inom štýle, ktorý bude dovolené vyskúšať tu. Nakoniec, keď uvidíte prednú stranu tohto Diela, hľa, najprv sa vaše oči stretnú so ZRELÝM OVOCÍM (lebo tak som s potešením nazval tieto posvätné Kázne), akoby starostlivo zozbieraným Správcom. Lebo ja, ktorého priezvisko je od Správcu, som nedokázal zo svojej duchovnej Zelene vytvoriť nič iné ako tieto duchovné ZRELÉ OVOCIE BOŽIEHO SLOVA, ktoré, keď boli zhora premočené rosou božskej milosti, najprv rozptýlené publiku a teraz ponúkané všade pre váš prospech, vystavujem a odovzdávam: lebo pre vás bude ľahšie vybrať si z tohto nahromadeného ovocia niečo, čo sa vám bude páčiť, ako nenajsť to, čo ste chceli vybrať.
Toto bol aj môj zámer a myšlienka starostlivého Gazdu (Hospodára), a to polievať zeleň denným a nočným bdením, obrábať ju denným čítaním, zbierať ju trstinou a rozptyľovať ju ako dážď na poslucháčov. Veď čo robí dážď? počujte preslávneho biskupa Aurélia: Pán prší na obilie aj na tŕnie súčasne, ale obilie prší do stodoly, tŕnie do ohňa, a predsa je len jeden dážď: Takto Božie slovo napĺňa všetko – ak privoláva dážď, aby priniesol tŕnie, má sa za to viniť Boží dážď? tak on, Kázeň o Ezauovi a Jakubovi. Hoci teda tieto plody dozrievajúce zo Slova Božieho, samy osebe sladké, nie sú niektorým po chuti, majú sa za to viniť aj oni? – najmenej pohania. Napriek tomu je kazateľom uložený zákon, aby sa usilovali o službu nabádania, aj keď im niekedy chýba ovocie ich kázania.
Okrem toho, ak v týchto kázňach objavíte niečo, o čom by ste tvrdili, že ste čítali inde, priznávam, že som sa poradil aj so zahraničnými zdrojmi rovnakým spôsobom, ako architekti pristupujú k lomom, odkiaľ prinášajú mramor a kamene na stavbu masívnych stavieb a nosia ich so sebou svojou mysľou: kde tu tiež nájdete, že som používal zahraničné cementy takým spôsobom, že keď som sa učil inde, materiál na reč niekedy vzniká hojnejšie ako rozmanitosť konceptov, ktoré mi napadnú, prostredníctvom opakovaných meditácií, ktoré som nahromadil, rozšíril a nahromadil, inšpirovaný Bohom.
Čo sa týka brilantnosti slovenského štýlu, chcel som kráčať po prevažne rovnej ceste a napodobňovať živú reč podľa metódy vznešeného Slovenského tovaryšstva, pokiaľ je to možné; nebolo mi totiž záujmom ovplyvniť vznešenosť idiomu vynikajúcejšími slovami ani slovami, ktoré nie sú všeobecne známe, ale skôr sa poradiť s chápaním svojho publika, mysliac si so svätým Augustínom, že je lepšie, aby ma gramatici kritizovali, než aby ma ľudia nerozumeli.
Ak sa vám však páčia tieto plody tejto prvej zbierky, nebudú čoskoro nasledovať aj ďalšie? S Božou pomocou sa ich budem snažiť predstaviť. Medzitým vy, Kazateľ Božieho slova, využite plody mojej práce, ktoré s vami s radosťou zdieľam, vyberte si podľa svojej chuti, čo sa vám páči, a spomeňte si na mňa pri oltároch, aby som s Božou milosťou, ktorá mi pomáha, na väčšiu slávu Božiu a skrze usilovnosť kazateľov slovenského jazyka, mohol dokončiť ďalšie kázne, ktoré sa teraz chystám klásť na papier; Nakoniec, so sľubom, ktorý som si vopred dal, vám znova a znova hovorím:
Pokoj, láska, radosť v našom Najsvätejšom Spasiteľovi JEŽIŠOVI Kristovi, ktorému nech je chvála, česť, sláva na veky vekov, Amen.