Nové vedenie maďarskej strany Aliancia – Szövetség kladie okrem spolupráce s Progresívnym Slovenskom a Kresťanskodemokratickým hnutím dôraz na majetkové práva občanov maďarskej národnosti, postihnutých údajne vyvlastneniami na základe tzv. Benešových dekrétov či nariadenia tzv. SNR č. 104/1945.
Politicky i právne primitívny prístup slovenských strán, ktoré v Deklarácii NR SR v r. 2007 vyhlásili, že na základe týchto „právnych noriem“, či „rozhodnutí“ nemôžu vznikať nové právne vzťahy (takvzaná teória vyhasnutosti) následne spôsobili spolu s absurdným stavom zápisov pozemkového vlastníctva, stavom katastra a prežívaním Občianskeho zákonníka z roku 1964, (ani nehovoriac o príznačne hlúpom nápade s poslednou novelou Trestného zákona), že sa zo sporu o účinky konfiškačných rozhodnutí stal spor s medzinárodným dosahom (o čo sa samozrejme pričinili aj právni aktivisti zastupujúci domnelých vlastníkov).
Nové vedenie „jedinej strany slovenských Maďarov“ sa snaží súčasne stranu vrátiť do parlamentu, čo je prirodzená ambícia. Na druhej strane stojí otázka, či taký potenciál ešte strana našej – nateraz – druhej najväčšej národnej skupiny má. Nesmerujeme k stavu, v ktorom sa z nej podobne ako zo strany Slovincov v Korutánsku či Taliansku stane subjekt, ktorý môže získavať maximálne samosprávne pozície. Jej trvalé oslabenie pritom môže posilniť hlasy v prospech autonómie, či reformy územnej samosprávy, ktorá by zahŕňala územie s etnickou majoritou maďarskej národnej skupiny.
Osobne ladený úvod pre môjho syna, alebo o darčeku k meninám
Maďarská aliancia sa zjavne snaží vystupovať tak, že obhajoba „vyvlastňovaných“ osôb sa týka aj „reslovakizovaných“ teda osôb, ktoré zväčša počas najhorších období tlaku na Slovákov na juhu súčasného Slovenska (osobitne počas „znovupripojenia“ týchto území k Maďarskému kráľovstvu)1. Mnohí z postihnutých dedičov konfiškantov nie sú ani len Maďari, dicit Maďarská aliancia, mnohí sa desaťročia hlásia k slovenskej národnosti a niektorí ani nerozumejú po maďarsky. Niežeby túto charakteristiku nespĺňalo množstvo ľudí, ktorí boli v rokoch 1880 – 1910 a opäť v rokoch 1938 a 1941 v uhorských a maďarských sčítacích hárkoch zachytení ako osoby maďarskej národnosti.
Môj starý otec z matkinej strany sa narodil v Sádzavských Pavlovciach (Zagyvapálfalva, dnes mestská časť Šalgotarjánu). Bol baníkom, maloroľníkom a holičom, bol to človek dvoch hlavných komunikačných jazykov, slovenského a maďarského. So svojou manželkou sa rozprával po maďarsky najmä vtedy, keď chcel čosi utajiť pred deťmi, keď privykol myšlienke, že si napriek jeho snahe z maďarčiny osvojili málo.
Napokon, žili v slovensko-nemeckom prostredí dolného Spiša. Maďarčinu používal ešte pri komunikácii so susedmi, s ktorými si chcel pri ich holení zanadávať na boľševikov. Keď sa moja matka pokúšala so svojou maďarčinou komunikovať s príbuznými z Pavloviec na jednom z rodinných pohrebov, jeden z jej strýkov sami prešli do svojskej novohradskej slovenčiny i odvetili: „celkom dobre hovoríš maďarsky, Juliška, len tak trohu krivo“.
„Tak trohu krivo“ hovorím, či azda skôr rozumiem maďarčine i ja sám. Čítam o čosi lepšie ako počujem, ale to môže byť i tým, že ako hrdý spišský Slovák som sa po maďarsky začal učiť, až keď som už spolupracoval so Slovákmi z Maďarska, v čase keď som sa zúčastňoval podnikania v Maďarsku registrovanej spoločnosti, a zároveň v dobe, keď mi pilíšsky priateľ, spisovateľ Gregor (nie Martin) Papuček zohnal v antikvariáte päťstostranovú dizertáciu prof. Tuku pod názvom Sloboda: Politická štúdia (A szabadság, Politikai Tanulmány).
Keď som počas štúdií v Košiciach čítal dvojjazyčné vydanie Beksicsovho prenikavo protichodného diela „Magyarosodás és magyarositás – Különös tekintettel városainkra2„, pár slov som kolegom na pive v košickej krčmičke najbližšej našej ctihodnej fakulte citoval prv po slovensky a potom na zdôraznenie autenticity textu po maďarsky, čo viedlo nám neznámeho návštevníka od vedľajšieho stola k otázke „Kérlek, kölcsönadhatnám ezt a széket?“ (alebo nejakej podobnej), ktorej jednoduchým zmyslom bolo – požičať si stoličku. Stolová maďarčina bežného použitia bola vtedy pre mňa veľkou neznámou (a dodnes stačí rok bez živého maďarského rečového podnetu, a hneď ju zabúdam).
Nevedomky mi tento rok na pomoc pribehli súdruhovia z Maďarskej Aliancie a práve na moje meniny zverejnili texty ako „Bizonyítható földekobzások száma 1991-től 2026-ig“, teda „Počet preukázaných konfiškácií pôdy“, s tabuľkou počtov „skonfiškovaných“, ktorá síce narátala 5388 prípadov s premenlivou dynamikou podľa toho, či je maďarská strana vo vláde a či nie, ale zato s vyše 750 prípadmi s nezisteným rokom.
To muselo byť pri titulku „preukázaných konfiškácií“ naozaj pokusom urobiť moje meniny veselšími – škoda len, že podobný vtip nevypustili v Maďarskej Aliancii 8. mája na moje narodeniny, ktoré sú každým rokom o čosi smutnejšou príležitosťou, bol som tak pre svoje obveselenie odkázaný na fotografie na ktorých sa Gubik László snaží tváriť rovnako rozhodne ako nový nemzetvezető Magyar Péter.
Vo veci dekrétov a konfiškátov nie je možný kompromis, isteže…
„Jediná“ maďarská politická strana (ktovie, čo si o tom prívlastku myslí Zsolt Simon a jeho Magyar Fórum) sa nebojí ozvať a označiť za (rozumie sa jediného) zástancu polmiliónovej menšiny, ktorú musí 5388 údajných dedičov statkárskej triedy, ktorej pozemky boli zhabané (hoci o tri roky skôr) za rovnakých podmienok ako pozemky slovenských statkárov neskutočne trápiť.
Najviac ich asi trápi využitie týchto pozemkov NDS pri výstavbe diaľnice (aj mňa by to trápilo, byť právnik domnelých vlastníkov, ale ten boj vedenia Aliancie prezrádza buď symbolickú pascu, alebo veľmi reálne finančné záujmy). Samozrejme nejaká tá diaľnica, rozvoj ekonomiky, či infraštruktúry na juhu Slovenska je menej zaujímavá ako „zeme… zemiská“.
Normálne by som si pomyslel, že ten Gubík sa bol učiť u Orbána (ja by som mu to aj doprial, nech by si pokojne aj takú rezidenciu postavil, pravdaže na rozdiel od Orbána za svoje).
Navrhujem géniom z Aliancie a PS, ako aj ich síce opačne orientovaným, ale intelektuálne podobne hendikepovaným vládnym politikom aby si porovnali ako znenie konfiškačného nariadenia z r. 1945 so zákonmi o revízii pozemkovej reformy z r. 1947 a novej pozemkovej reforme z roku 1948, tak aj znenie reštitučných zákonov, ktoré v deväťdesiatych rokoch a opäť v r. 2003-2004 umožnili aj reštitúciu pozemkov zhabaných v roku 1945 podľa nariadenia č. 104/1945 (okrem osôb, ktoré boli právoplatne odsúdené podľa retribučných zákonov).
Opäť: keby to bolo na mne, pokojne by som retribučné rozsudky zrušil en bloc, ale stále by to nebol dôvod na zásahy do vlastníckych práv (nie domnelých vlastníkov ale skutočného vlastníka – štátu, či už z dôvodu konfiškácie alebo vydržania, okrem prípadov, kde domnelí vlastníci konfiškanti boli naďalej držiteľmi a vlastníctvo späť vydržali).
Nekompromisnosť Aliancie ju už zahnala do jedného chotára s opozíciou. Napriek nádejám vládnej koalície, tam sa Aliancia cítila dlhodobo doma, a rozhovory „prézesa“ Gubika o tom podávajú také krásne svedectvo, že padá aj úvaha o „strate“ pre „suverenistický“ (nech už to znamená v podaní tejto vlády čokoľvek) politický „blok“.
…ešteže o Sabovom „manželstve“ a európskom základnom práve na potrat kompromis možný je…
Ja viem, teraz budem obvinený, že nechápem Gubika a Majerského a Matoviča et tutti quanti, ktorí progresívne mantry neschvaľujú ba kritizujú a hrdinsky bránia ostrovy normality.
Ale ja ich chápem.
Chápem, že ich mantrou je koalícia s eurounijnou sympatiou, zvrhnutie Fica, a taký typ koalície s PS, kde si PS nebude môcť presadiť svoje ďalekosiahle progresívne programové priority.
Akurát, že to sa nemá ako stať.
Nejde len o to, že poslanec Sabo a jeho „manželkö“ už do plánu hodili vidly. Ide o to, že v PS nikto vidly do strojov ani flinty do žita nehádže náhodne.
„Plánovať, plánovať, plánovať“ je ich verzia filmového „zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať“ je to univerzálne pravidlo, a činnosť PS ukazuje, že sú najdisciplinovanejšou politickou silou na Slovensku (disciplinovanosť je napokon nutným predpokladom úspechu revolučných profánnych siekt).
Predseda Gubik už oznámil konzultácie s PS o menšinových právach a s KDH o obrane konzervatívnych hodnôt. Keďže pre menšinové práva si vybral partnera, pre ktorého hlavnou menšinou sú transsexuáli (ale s maďarským výsadkom nezabúdajú ani na národné skupiny), kým pre konzervatívne hodnoty KDH, už dnes sa dá povedať, ako programové konzultácie dopadnú. S Progresívnym Slovenskom sa dohodne na tom, čo spoločne presadia, a s KDH na tom, čomu spoločne budú brániť (a nezabránia).
Napokon, čosi z ostrých tém miesto nich „vyrieši“ Ústavný súd a Súdny dvor EÚ a všetci tušíme, ako.
Záhada miznúceho elektorátu
Tekuté piesky, na ktorých stavia Maďarská aliancia, je celkom dobre vidieť nielen na dátach z prieskumov verejnej mienky, kde sa akosi stále napriek národnostnej mobilizácii nešplhá k piatim percentám, ale osciluje okolo 4 ba aj pod nimi.
Focus Research 5.-11. mája: 3,8 % „pokles“ z marcového 3,9 %, (v júli „vzostup“ naspäť na 3,9 %) ale osobitne model Ipsos pre denník N, citovaný na marker.sk, s obdobím zberu údajov 15.-20. mája: 3,2 % – a to pri všetkých možných mobilizačných aktivitách v tom období (Hoci práve Ipsos 23. júla zverejnil model aj za jún, ktorý po zozbieraní odpovedí matematicky modelovali väčšinu júla, a tam Aliancia vzrástla na optimistických 4,7 %).
Azda len v NMS Research sa odhady motajú stabilne okolo 4 % ale to sú volebné modely, nie klasické prieskumy, a navyše po mobilizačnom skoku na 4,5 % v júni (z májových 3,9 % a 3,2 %), postupne aj tam „preferencie“ aliancie klesli postupne stabilným poklesom cez 4,2 % v júli na 4,0 % v auguste. AKO naposledy meralo preferencie v júni a Aliancii nameralo 3,2 %, Focus 3. júla 3,9 %
Maďarská aliancia ako „jediná maďarská strana“ vznikla spojením väčšej časti zbytkov Most-Hídu s bývalou Stranou maďarskej koalície, neskôr Stranou maďarskej komunity.
Hoci nejaké paberkovanie po Most-Híde sa ešte občas vo voľbách objavuje ako samostatný subjekt a existuje prieskumovo neviditeľné Maďarské fórum, ktoré už niekoľko rokov naberá mierne mŕtvolnú farbu, je isté, že žiadna z „maďarských alternatív“ nemá merateľný výtlak (čo v niektorých prieskumoch je aj 0,2 – 0,4 %).
Aliancia teda má ambíciu pôsobiť ako koncentračný bod slovenských Maďarov, a preto si aj nárokuje, že je reprezentantom polmiliónovej slovenskej menšiny.
V posledných voľbách, v ktorých sa zúčastnila, získala 3,88 % (voľby do Európskeho parlamentu 2024, 57 350 hlasov). Z troch okresov, kde bola prvá, v Rimavskej Sobote za ňou nasledoval Smer-SD, v Komárne a Dunajskej Strede ale práve Progresívne Slovensko. V okresoch, kde bola druhá (Veľký Krtíš a Trebišov) bol pred ňou Smer-SD, a v okresoch Nové Zámky, Šaľa, Galanta, Levice a Rožňava ju predstihli ako Smer-SD tak aj Progresívne Slovensko. U niektorých ide o okresy, kde je podiel maďarského obyvateľstva už pomerne nízky, a teda by sa zdalo, že si v nich pozíciu hlavného reprezentanta maďarskej menšiny zachováva.
Volebné výsledky na juhozápade Slovenska v rokoch 2020 – 2024
V roku 2023 získala Aliancia 4,38 % a 130 183 hlasov. Je to reprezentatívnejší výsledok ako v roku 2024 v Eurovoľbách, najmä vďaka vyššej účasti. V týchto voľbách získala Aliancia prvú pozíciu rovnako v troch okresoch, z toho v Dunajskej Strede 46,37 % hlasov (2. Smer-SD 13,27 % hlasov, 3. PS 13,24 % hlasov), v Komárne 48,78 % hlasov (2. Smer-SD 14,12 %, 3. PS 10,5 % hlasov), v Rimavskej Sobote 24,96 % (2. Smer-SD 17,85 % a 3. Hlas-SD 14,3 % hlasov). V troch ďalších okresoch juhozápadného Slovenska, Galante, Šali a Nových Zámkoch, ako aj v Rožňave a Trebišove, tam všade Aliancia nasledovala na druhej priečke za Smerom-SD.
Podrobnejší pohľad na výsledky volieb 2023 a 2024 a zmeny etnickej štruktúry okresov to však úplne nepotvrdzuje. Napríklad v Galante v roku 2023 dosiahla Aliancia 10 331 hlasov (20,36 %) a Progresívne Slovensko 7126 hlasov (14,04 % hlasov) kým Smer 20,98 %, Hlas 11,47 % a Oľano+ 10,29 %.
Samozrejme, že to neznamená, že všetci Maďari v okrese volili iba Alianciu a PS. Podľa sčítania z roku 2021 tvoria v okrese 31,38 % (Slováci 63,09 %). V roku 2024 v eurovoľbách získalo PS v tomto okrese 24,54 % hlasov, Aliancia 18,34 % (Smer, Hlas a Republika spolu necelých 40 % hlasov, zvyšok menšie strany). Opäť zdôrazňujem, neznamená to, žeby Maďari nevolili aj iné strany a Slováci Alianciu a PS. Svedčí to však o posune, ktorý bol podobne badateľný aj v „baštách“ Aliancie, teda okresoch Dunajská Streda a Komárno.
Národnostné pomery a trendy na juhozápade Slovenska v zrkadle sčítania 2021
Hoci o dôvodoch voličského poklesu maďarských etnických strán možno viesť aj odbornú politologickú debatu, táto stať sa sústreďuje na inú, objektívne preukázanú príčinu ich neúspechu a to výrazné zmeny, ku ktorým došlo v areáli vysokej volebnej podpory maďarských strán.
Na odkaze vyššie sú spracované výsledky sčítaní prepočítané špecificky na územie politického ťažiska maďarských strán a to okresov Senec, Galanta, Šaľa, (ktorej sa mapa podrobne nevenuje), Nové Zámky, Levice, Komárno a Dunajská Streda. Z okresov Senec, Galanta, Šaľa, Nové Zámky a Levice sú zahrnuté iba oblasti na juh od arbitrážnej hranice (zelená línia). Územie na sever od modrej línie medzi Šuranmi a Levicami bolo väčšinovo slovenské už v roku 1938 (línia je približná, jej vysvetlenie možno nájsť na interaktívnej mape na odkaze).
Na juh od tejto hraničnej a etnicko-hraničnej čiary sú na mapu zanesené polygóny, ktoré ukazujú výrazné posuny v troch oblastiach.
Prvou sú predmostia Bratislavy, vďaka centrifugálnej suburbanizácii, smerovanej ako do priestoru Senca a západnej časti okresu Galanta, tak aj na severozápad Žitného ostrova, ale aj z Bratislavy cez Rajku smerom na ďalšie obce Mošonskej župy, a napokon na západ do priestoru Hainburg – Kitsee – Pama (tým sa z logických dôvodov nebudeme venovať.
Druhou je oblasť Nových Zámkov a priestoru medzi Šuranským výbežkom, ostrovmi zmiešaného severu Komárňanského okresu a samotným Komárnom. Ide o oblasť ovplyvnenú rozvojovou osou Nitra – Komárno, a dnes z hľadiska asimilačných efektov viac-menej (až na výnimky popísané v mape, kde podiel slovenskej populácie stúpa vďaka susedskému indexu) stagnuje, čo je dané úpadkom významu Komárna ako sídla lodeníc a súčasne ako prístavu (ktorý tiež viac-menej stagnuje aj kvôli neistote o jeho možnej relokácii).
Treťou je oblasť Levíc, Poiplia a Pohronia v Nitrianskom kraji. Levice tu zapôsobili ako katalyzátor zmien v etnicite obyvateľov, ktoré v niektorých obciach smerom k zvýšeniu slovenskej populácie a zníženiu podielu maďarskej populácie smerovali dokonca aj v časoch najtuhšej maďarizácie (práve zo západnej časti okresu Levice nadväzujúcej na Šuriansku oblasť, poznáme aj prípady obcí, v ktorých podiel slovenskej národnej skupiny stúpol aj v medzi sčítaniami v roku 1900 a 1910, teda počas najtuhšej maďarizácie).
Okrem interaktívnej mapy, ktorej účelom je ukázať zmeny, ktoré priamo neukazujú štatistické údaje na úrovni obcí (príliš vysoká granularita), ale ani okresov (príliš nízka granularita), sú niektoré zo zmien dobre viditeľné aj na mapách, ktoré priamo spracoval Štatistický úrad Slovenskej republiky z výsledkov sčítania 2021. Podotýkam pritom, že sme na polceste k ďalšiemu sčítaniu, a nemyslím, že jeho výsledky by mohli byť pre maďarskú menšinovú reprezentáciu výhodnejšie, azda okrem stabilizácie situácie v okrese Komárno, ak sa potvrdí stav zo sčítania 2021 ako nová rovnováha.
V roku 2021 tak bol pomer národných skupín v okrese Dunajská Streda v produktívnom veku nasledovný: slovenská 21 tisíc (24,56 %), maďarská 59 tisíc (69,01 %), ostatné 5,5 tisíc, (6,43 %). V poproduktívnom veku bolo Slovákov v okrese 3,6 tisíc (17,64 %), Maďarov 16 tisíc (78,42 %) a ostatných 804 (3,94 %). Pritom v predproduktívnom veku počet osôb slovenskej národnej skupiny dosiahol 5,9 tisíc (32,78 %), maďarskej 10 tisíc (55,56) a ostatných 2,1 tisíc (11,66 %). To poukazuje okrem rastu slovenskej a ostatných národných skupín súčasne na vytrvalý pokles podielu maďarskej národnej skupiny v okrese a údaje o ekonomicko-vekovej štruktúre nabádajú k záveru o nezvratnosti tohto trendu.
Ešte výraznejší je tento pohyb a trend na severozápade okresu Dunajská Streda.
V Šamoríne porovnanie vekovo-ekonomických kohort ukazuje ešte výraznejší posun: kým v poproduktívnom veku bolo k 1.1. 2021 1,4 tisíc Maďarov, 649 Slovákov a 157 ostatných (percentuálny podiel tak predstavuje 63,46 % Maďarov k 29,42 % Slovákov a 7,12 % ostatných), v produktívnom veku už išlo o podiel 4,6 tisíc Maďarov k 3,7 tisíc Slovákom a 774 ostatným (teda v percentuálnom vyjadrení 50,69 % Maďarov, 40,78 % Slovákov a 8,53 ostatných) a u detí o pomer 1,2 tisíc Slovákov k 752 Maďarom a 345 ostatných (percentuálne teda 52,24 % Slovákov k 32,74 % Maďarov a 15,02 % ostatných). Rastúce počty a podiely ostatných sú dané ako imigráciou tak aj osobami nezistenej národnej príslušnosti. Podobne to vyzerá v celom pásme obcí ktoré sú na severozápade okdesu Dunajská Streda.
Teóriu, že hlavným problémom udržateľnosti maďarskej prevahy na Žitnom ostrove je demografia ako pod spôsobom migrácie tak aj pod spôsobom čistej populačnej štatistiky som otestoval na niekoľkých ďalších obciach, úmyselne vyberajúc také, ktoré nie sú súčasťou polygónov s nadpriemerným podielom Slovákov na interaktívnej mape. Vybral som tri lokality – Štvrtok na Ostrove, Báč a Vydrany.
V prípade Štvrtku na Ostrove bola v poproduktívnom veku štruktúra k 1.1.2021 nasledovná: 232 Maďarov, 39 Slovákov a 3 ostatní, v produktívnom 794 príslušníkov maďarskej národnej skupiny, 366 slovenskej a 15 iných a nezistených, medzi deťmi potom 125 maďarskej, 105 slovenskej a 4 inej. Podiel Maďarov tak v jednotlivých vekovo-ekonomických kohortách predstavoval 84,67 % (od 65 rokov), 67,58 % od 15 do 64 rokov a medzi deťmi už „len“ 53,41 %. Podiel Slovákov sa v týchto kohortách vyvíja opačne: v kohorte od 65 rokov 14,24 %, v kohorte 15-64 rokov 31,15 %, v kohorte do 14 rokov už 44,87 %.
V Báči s jeho krásnym pútnickým miestom ak Slziacej Panne Márii, a krásnym organom, s centrom pútnickej tradície najmä žitnoostrovských Maďarov, kohorty v roku 2021 vyzerali takto: Maďari v poproduktívnom veku 72, Slováci 40, v produktívnom veku Maďari 279, Slováci 81 a 15 ostatní a nezistenej národnosti. Medzi deťmi do 14 rokov Maďari 44 a Slováci 15. Percentuálne sa potom podiel Maďarov a Slovákov odlišoval takto: v poproduktívnom veku 64,29 %: 35,71 %, v produktívnom 74,4 %:21,6 % (a 4% iní) a v predproduktívnom veku 74,58:25,42 %. Je to jedno z mála prekvapení z hľadiska vyššieho podielu Slovákov v poproduktívnom veku, ktorý ale zrejme predstavuje náhodnú lokálnu odchýlku vo veku dožitia, pretože podiel slovenskej národnej skupiny stabilne stúpal z 8,3 % v roku 1991 na 11,5 % v r. 2001, 26,94 % v roku 2011 a len mierne poklesol v r. 2021 na 24,91 %.
Napokon vo Vydranoch bol pomer Maďarov a Slovákov (a osôb inej a nezistenej národnej príslušnosti) v poproduktívnom veku 236:42:7 (82,8 :14,73: 2,46 %), v produktívnom 962:203:76 (77,52:16,35:6,12 %), a v detskom veku 183:52:22 (71,21:20,23: 8,56 %).
Tieto tri modelové prípady som vybral pre ich rozdielne územné vzťahy, ktoré napokon možno odčítať z interaktívnej mapy, všetky sú však alebo na severe alebo v strede Žitného ostrova.
Ako druhú kontrolnú skupinu som vybral obce, ktoré sú mimo železničného ťahu Bratislava -Dunajská Streda, sú na juhovýchode okresu Dunajská Streda a je u nich predpoklad nízkej pracovnej migrácie, teda také, kde som nenašiel stopy o pôsobení zamestnávateľa s väčším ako miestnym významom (vylúčil som preto Veľký Meder s jeho termálnym kúpaliskom a turistikou). Vybral som preto Medveďovo, ako jednu z obcí s vyšším podielom slovenskej populácie na juhovýchode okresu Dunajská Streda, Dolný Štál (v r. 1948-1990 s názvom Hroboňovo, kde bola v r. 1924/1925 na puste Tôňa založená kolonizačná osada, neskôr tu bolo jedno z ťažených ložísk Rašelinových závodov avšak s ohľadom na malý rozsah ťažby zrejme nemalo migračný efekt) a Ňárad, obec s najnižším podielom slovenskej národnosti v okrese (7,45 %).
Pri počte 430 Maďarov (80,83 %), 89 Slovákov (16,73 %) a 13 ostatných,(2,44%) vykázala veková štruktúra k 1.1.2021 tento stav: v poproduktívnom veku 86,6 % Maďarov, 9,27 % Slovákov a 4,13 % ostatných, v produktívnom veku 79,28 % Maďarov, 18,65 % Slovákov a 2,07 % ostatných, v predproduktívnom veku 81,63 % Maďarov, 16,33 % Slovákov a 2,04 % ostatných.
V historickom pohľade zmiernenie rastu slovenskej národnej skupiny v populačnom zložení Medveďova zatiaľ nemožno ustáliť, hoci taký trend naznačuje mierne nižší podiel slovenskej národnosti medzi deťmi3, vývoj v rokoch 1910-1930 bol od 1,34 do 3,84 %, kým v rokoch 1991-2011 osciloval medzi 10,00 – 11,25 -10,25 % a prvýkrát sa masívnejšie zvýšil práve v roku 2021.
V prípade Dolného Štálu celkové pomery predstavovali k 1.1.2021 1651 Maďarov (86,53 %, graf zaokrúhlil 1129 v produktívnom veku na 1,1 tis.) 198 (10,38 %) Slovákov a 59 (3,09%) ostatných, pričom v poproduktívnom veku bol percentuálny pomer 88,98 % Maďarov k 8,41 % Slovákov a 2,61 % ostatných, v produktívnom veku 86,12 % Maďarov k 10,45 % Slovákov a 3,43 % ostatných a v predproduktívnom 85,32 % Maďarov k 12,70 % Slovákov a 1,98 % ostatných.
Populačný trend mierneho ale trvalého zvyšovania podielu príslušníkov slovenskej národnosti teda nevyvracia ani situačný obrázok z Dolného Štálu. S pohľadom na historický trend (1910 0,10 %, 1921 1,10 %, 1930 4,95 %, 1991 6,99 %, 2001 5,40 %, 2011 7,08 % a 2021 10,38 %).
V najmaďarskejšej obci okresu Dunajská Streda bolo spolu 631 obyvateľov, z toho 572 (90,65 %) maďarskej, 47 (7,45 %) slovenskej a 13 (2,06 %) inej národnosti. V poproduktívnom veku bol podiel 92,5 % maďarskej, 5 % slovenskej a 2,5 % inej národnosti, v produktívnom 89,64 % maďarskej, 8,33 % slovenskej a 2,03 % inej národnosti a v predproduktívnom 91,05 0%, 5,97 % slovenskej a 2,98 % inej.
V prípade Ňáradu by mohol byť trend neistý, rozhodne potvrdzuje, že malé obce mimo hlavných ťahov a vo väčšej vzdialenosti od miest, si odlišnú lokálnu etnickú majoritu udržujú dlhšie. Na druhej strane ešte v roku 2011 vykazovala slovenská komunita len 5,83 % podiel a v roku 2001 4,5 % podiel, preto ich rast na 7,45 % skôr potvrdzuje dlhodobý trend, hoci podstatne miernejší ako v iných lokalitách.
Bratislavské satelity vs. „tót nyelv meghódíthatatlan birodalma“: návrat k Beksicsovi
Je zrejmé, že bratislavské satelity síce menia národnostné zloženie severu, ba aj stredu Žitného ostrova, ale súčasne platí Beksicsov úvodný obraz o tom, že prevzatie jazyka neznamenalo a neznamená vždy a nutne zmenu lojality k štátu či národu, čo dobre popisuje na príklade rozkladu rímskej ríše.
Árva, Liptó, Nyitra, Trencsén, Turócz, Zólyom, tót nyelv meghódíthatatlan birodalma
Orava, Liptov, Nitra, Trenčín, Turiec, Zvolen, nedobytná ríša slovenského jazyka.
G. Beksics, Maďarizácia a pomaďarčovanie, s. 6
Beksicsov text je bojovný, používa obrazy ako „nepreniknuteľná oblasť slovenského jazyka“ pre severozápadné uhorské župy, ale súčasne nám približuje, čo sila maďarizácie školstva ale aj inštitúcií vyššej kultúry v meste dosiahla v jeho dobe:
Pozsonynak 1830-ban volt 29,674 lakosa (1873-ban volt 24,485) s csak a nemesek, honoratiorok, szűcsök, gombkötők, kovácsok és szabók közt volt magyar. A színházban németül játszottak, a magyar színészek még az országgyűlés idején sem élhettek ott meg. Az iskolák tannyelve a német volt. A lyceumban tanították a német, tót, franczia és angol nyelvet, a magyar nyelvnek ellenben még külön tanitója sem volt. És ma Pozsonyban, jórészt magyarul tudó 30 ezer németsége mellett van körülbelül 7½ ezer tősgyökeres magyar,kevéssel több, mint a pozsonyi tótság.
V roku 1830 mala Bratislava 29 674 obyvateľov (v roku 1873 ich mala 24 485) a iba medzi šľachticmi, hodnostármi, kožušníkmi, gombíkármi, kováčmi a krajčírmi boli Maďari. Divadlo sa hralo v nemčine a maďarskí herci tam nesmeli byť ani počas snemu.
Vyučovacím jazykom v školách bola nemčina.
V lýceu sa vyučovala nemčina, slovenšina, francúzština a angličtina, ale nebol tam ani samostatný učiteľ pre maďarčinu.
A dnes (1880) v Bratislave okrem 30 000 Nemcov, ktorí hovoria prevažne po maďarsky, žije približne 7 a pol tisíca Maďarov, čo je o niečo viac ako počet bratislavskej Slovače.
G. Beksics, Maďarizácia a pomaďarčovanie, s. 45
Národnostná identita obyvateľov, ako to vidíme na voľbách v dotknutých oblastiach neznamená ešte volebný presun k národno-konzervatívnym stranám (ak by sme také vôbec mali), znamená to ale odklon od volebného správania zameraného na strany, ktorých politickým jadrom a hlavnou, nosnou myšlienkou je národná identita a jej ochrana.
V prípade maďarizácie a pomaďarčovania (zdola i zhora) Beksics paradoxne pred „predčasným“ zavedením vyučovania v maďarčine varoval. Mestá však pre neho neboli náhodným katalyzátorom dobrovoľnej asimilácie, ale mali byť súčasťou plánovitého – hoci menej násilného – postupu.
Maďarizačný účinok verejného školstva je tiež veľmi veľký. Príklad Poznane ukazuje, čo sa dá dosiahnuť pomocou verejného školstva. Nemôžeme však zájsť tak ďaleko ako Prusko. Nemôžeme zraniť sebavedomie našich národností, ako to Prusko urobilo Poliakom. Nútenú maďarizáciu odmietame o to viac, že by sme ňou sotva dosiahli náš cieľ. Schvaľujeme povinné vyučovanie maďarského jazyka na základných školách. Používanie maďarčiny ako vyučovacieho jazyka v menšinových oblastiach však zatiaľ považujeme za nerealizovateľné.
Ak maďarčina prenikne do menšinových oblastí, potom môže byť vyučovacím jazykom aj jazyk štátu. Dovtedy nie.
Na tento účel musia byť mestá maďarizované.
Mestá budú šíriť svoj jazyk bez akéhokoľvek nátlaku.
Ak sa naše mestá pomaďarčia, budú predstavovať najmocnejšie spoločenské nástroje maďarizácie.
Mocnejšie ako nástroje štátnej moci, súdnictvo, verejná správa a verejné školstvo.
G. Beksics, Maďarizácia a pomaďarčovanie, s. 554
V našom prípade, v prípade poslovenčovania slovenského juhozápadu sa to nestalo – aspoň z väčšej časti – etnickým plánovaním. Nik neprišiel po rozšírení slovenčiny po menšinových územiach s rušením maďarských škôl, ani so zakazovaním vyučovania v maďarskom jazyku. V Bratislave, v ktorej sa v roku 1830 na lýceu vyučovalo nemčine, slovenčine, francúzštine a angličtine, ale maďarčina sa ani len nevyučovala, dnes maďarská komunita má nielen základnú školu ale i gymnázium5 a to nie ako u Slovákov v Maďarsku ako fiktívnu „kompenzáciu“ neexistencie slovenských škôl v tradičných slovenských menšinových oblastiach, práve naopak verejné školy v oblastiach s maďarskou väčšinou ba aj zmiešaných oblastiach sú vo veľkej väčšine školami s maďarským vyučovacím jazykom.
Tak ako musela Školská matica Slovenskej ligy počas 1. ČSR napriek problémom a prekážkam a smiešnej štátnej podpore budovať slovenské školy na juhu Slovenska a Podkarpatska (ako pre obce so slovenskou menšinou, či so slovenskou väčšinou, ale osihotené v oblastiach s väčšinovo maďarskými obcami, tak aj pre kolonizačné projekty), aj dnes máme skôr problém zabezpečiť vyučovanie v slovenčine tam, kde oň majú žiaci a rodičia záujem. Vypuklé to donedávna bolo v okolí Šamorína, ktorý neprijímal do svojich škôl (tried so slovenským VJ) ďalšie deti a pri snahe zriadiť slovenskú školu v Rohovciach boli rodičia z okolitých obcí neúspešní, napriek tomu, že v danej dobe bola dokonca ministerkou školstva prof. Lubyová za SNS6. Spor sa ťahal dlhodobo, a v rokoch 2021-2023 sa podobný nedostatok slovenskej školy alebo aspoň triedy objavil v Hornej Potôni, kde prv zmenu vyučovacieho jazyka na dvojjazyčnú školu stopli poslanci a napokon sa starosta snažil s výnimkou MŠSR otvoriť aspoň jednu slovenskú triedu.7
Zmiešané jazykové prostredie so spoločnou výchovou detí v bilinguálnych školách alebo dokonca škôlkach môže v strednodobej perspektíve viesť k zlepšeniu vzájomnej empatie, ale na druhej strane, celkom zjavne bude spôsobovať rast takej maďarskej generácie, pre ktorú nie je jej maďarská identita taká dôležitá ako v minulosti a zrejme bude viesť súčasne k väčšej miere zmiešaných manželstiev.
Ekonomické krízy môžu populačný tlak v Bratislave znížiť, zlyhávajúca infraštruktúra a jej pomalý rozvoj môže vďaka zápcham znižovať príťažlivosť satelitného bývania. Na druhej strane, je celkom zjavné, že úplné zastavenie suburbanizácie je prakticky pri vývoji cien nehnuteľností a súčasne príjmov populácie v Bratislave nemožné, už ani nehovoriac o suburbanizácii ako prejave túžby strednej triedy po vyššom štandarde súkromia a pokoja ako môžu poskytnúť hoci aj luxusné alebo nadštandardné meststké byty. Zároveň je jedným z motorov suburbanizácie zakladanie rodín, a preto okrem migračnej zmeny oslabuje maďarskú identitu Žitného ostrova aj zmena populačná. Po období pandémie 2020-2022 dokonca možno uvažovať o zosilnení suburbanizácie v smere na juhovýchod od Bratislavy, a to z dôvodu praktických prekážok pri uzatváraní hraníc medzi Rakúskom a Slovenskom a Slovenskom a Maďarskom a obmedzovaní tranzitu, v nasledujúcej migračnej kríze dokonca došlo aj k obnovovaniu náhodných kontrol na hraniciach.
Záverom: neodvratný obrat ku kultúre
Na základe súčasných pomerov a trendov popísaných v tejto stati som presvedčený, že politická reprezentácia maďarskej národnej komunity na Slovensku prostredníctvom samostatných maďarských strán/strany, je pri ich samostatnom volebnom pôsobení neefektívna. Jediné, čo ešte možno očakávať, je úspešné nasadzovanie maďarských kandidátov na kandidátkach celoštátnych, väčšinovo slovenských strán, alebo tzv. utajené koalície. S trojpercentným výtlakom maďarská strana vie získať štátne financovanie, a niektoré jej aktivity prostredníctvom neziskových organizácií vždy ešte môže zafinancovať maďarská vláda, ale aj trojpercentný výsledok je podľa môjho názoru skôr prejavom zotrvačnosti voličov a prieskumných agentúr. Populačné príčiny spolu s medziregionálnou migráciou môžu nižšiu úspešnosť Aliancie ukázať už v samosprávnych voľbách, no a ideologická neutralita zbernej menšinovej strany zasa bude voličov inšpirovať voliť menšinových kandidátov na kandidátkach strán, ktoré sú im v ostatných otázkach názorovo blízke. Politický význam maďarskej menšiny na Slovensku teda klesá, a klesá aj význam jej politickej strany. Myslím, že tento význam bude klesať naďalej a nie nevyhnutne symetricky či alikvótne k populačným zmenám.
- Kým pre Uhorsko do roku 1918 používa slovenský spisovný a právny jazyk pojem, ktorý vyjadruje jeho úradnú mnohorečovosť, a imperiálny pojem „mnohorečového uhorského národa“ pre obnovenú monarchiu bez kráľa pod vedením ríšskeho správcu Horthyho, používa slovenčina pojem Maďarské kráľovstvo, hoci sa i po oboch viedenských arbitrážnych rozsudkoch maďarská kráľovská vláda snažila tváriť, že krajiny Svätoštefanskej koruny by mohli svojim opätovným spájaním opäť vytvoriť mnohorečový štátny národ. V skutočnosti však opustenie integrity, ktoré ako maďarský ústupok a metanoiu novej generácie popisoval Tisovi v Komárne minister Kállay práve posilnilo hlasy v MÉP volajúce po „národnom“ charaktere štátu Maďarov, paradoxne poslednou stranou Dolnej snemovne, ktorá trvala na viacnárodnom charaktere štátu bola NKP – Strana šípových krížov, ktorá napríklad v okolí Košíc disponovala silnou slovenskou organizačnou základňou. Aj autor v tejto a ďalších statiach uznáva jazykový úzus nazývať štát pred rokom 1918 uhorským a po roku 1918 maďarským, a to aj pre zdôraznenie skutočnosti, že medzi obomi osobami niet právnej kontinutity, čo sa prejavilo aj odmietnutí apoštolskokráľovských privilégií, ktoré chcela maďarská kráľovská vláda svojho času uplatňovať pri menovaní biskupov. ↩︎
- Beksics, Gusztáv: Magyarosodás és magyarositás – Különös tekintettel városainkra, Athenaeum, Budapest 1883, (slovensko-maďarské dvojjazyčné vydanie Kubko Goral, 2000: Beksics Gusztáv Maďarizácia a pomaďarčovanie s osobitným zreteľom na naše mestá) maďarské vydanie dostupné online na: https://adt.arcanum.com/hu/view/Books_07_19dik20dikSzazadiTarsadalomtortenet_5122_Magyarosodas_es_magyarositas_kulonos_tekintettel_varosainkra_1492/?pg=0&layout=s, alebo https://www.scribd.com/document/959036014/Beksics-Gusztav-Magyarosodas-Es-Magyarositas-Kulonos-Tekintettel-Varosainkra-1883, alebo https://mtda.hu/books/beksics_gusztav_magyarosodas_es_magyarositas_Optimized.pdf ↩︎
- Metodologicky je označenie deti či deti a mládež rovnako pochybné ako štatistický prístup ktorý deti od 15 rokov zaraďuje do produktívnej populácie, a ľudí od 65 do poproduktívnej, nezodpovedá to ekonomicko-kultúrnej realite. Takéto zaradenie napríklad výrazne obmedzuje možnosť odvodiť z veľkého nepomeru pohlaví v slovenskej populácii v Medveďove v produktívnej vekovej kohorte s masívnou prevahou žien (54:18), a v preproduktívnej naopak masívnou prevahou chlapcov ( 6:2) závery o prípadnej súvislosti zmiešaných rodín. Päťročné skupiny ani ročné vekové jednotky a údaje o aktuálnom ekonomickom statuse nie sú ŠÚ SR zverejnené na úrovni obcí iba okresov, a niektoré ďalšie o väzbe národnosti a veku na zamestnanie dokonca na úrovni krajov, keďže na úrovni obcí sú už jednotkové počty také nízke, že takmer vylučujú usudzovanie na akékoľvek trendy. ↩︎
- „A közoktatás magyarosító hatása szintén igen nagy,
Hogy mit lehet elérni a közoktatás segélyével, Pozen példája
mutatja. De mi nem mehetünk annyira, mint Poroszország.
Mi nem sérthetjük meg annyira nemzetiségeink önérzetét,
mint Poroszország a lengyelekét. Az erőszakos magyarosítást
mi visszautasítjuk annál inkább, mert aligha érnénk vele
czélt. A magyar nyelv kötelező oktatását a népiskolákban
helyeseljük. De kivihetetlennek tartjuk egyelőre a nemzetiségi
vidékeken a magyar nyelvet, mint tannyelvet.
Ha a magyar nyelv majd behatol a nemzetiségi vidé-
kekre is, akkor lehet a tannyelv is az állam nyelve. Addig nem.
E czélból a városokat kell megmagyarosítani. A városok
minden kényszer nélkül terjesztik nyelvüket. Ha városaink
magyarokká lesznek, a magyarosításnak leghatalmasabb tár-
sadalmi eszközeit fogják képezni. Hatalmasabbat az állami
eszközöknél, az igazságszolgáltatásnál, közigazgatásnál és köz-
oktatásnál.. ↩︎ - MTAG https://mtag.sk/sk/ ↩︎
- Na Žitnom ostrove chýba slovenská škola, Pravda, 24.5.2018, dostupné na https://www.pravda.sk/spravy/regiony/clanok/470835-na-zitnom-ostrove-chyba-slovenska-skola ↩︎
- Zúfalí rodičia: Pár kilometrov od Bratislavy nevedia nájsť školu pre svoje deti, kde sa učí po slovensky,Aktuality, 12.4. 2023, dostupné na https://www.aktuality.sk/clanok/qs342j2/zufali-rodicia-par-kilometrov-od-bratislavy-nevedia-najst-skolu-pre-svoje-deti-kde-sa-uci-po-slovensky/ ↩︎